IVF kliniky, ktoré klamú o svojej úspešnosti, by mohli vo Veľkej Británii skončiť na súde, píše sa v prvej právnej úprave týkajúcej sa zákrokov umelého oplodnenia.
Za posledných 30 rokov sa asistovaná reprodukcia, ale najmä jej invazívna časť, čiže umelé oplodnenie, skrývajúce sa pod skratkou IVF zmenilo takmer na nepoznanie. Z medicínskeho zákroku určeného ženám, ktoré mali problém otehotnieť, predovšetkým z dôvodu nepriechodných alebo neexistujúcich vajíčkovodov a iných zdravotných komplikácií sa stal masívny a rozsiahly priemysel, ktorý pomáha k zakladaniu rodín i ženám, ktoré majú problém otehotnieť z dôvodu pokročilého veku, slobodným ženám, homosexuálnym párom, skrátka klientom, ktorí si zákroky platia, a to v desiatkach tisícoch eur. Počet žien, ktoré podstúpia umelé oplodnenie vo veku 40 a viac rokov (často až vo veku medzi 50 a 60 rokov) stúpol za posledných 30 rokov viac ako 20 násobne.
Zatiaľčo pri iných liečebných metódach by menej ako tretinová úspešnosť bola považovaná za neúspech, pri umelom oplodnení je to inak. Ak by napríklad po operácii oka rovnako zle videlo 7 z 10 pacientov, veľmi rýchlo by to vyvolalo vlnu nevôle a klienti súkromných kliník by sa dožadovali odškodnenia. V prípade umelého oplodnenia nie je výnimkou, ak žena absolvuje 5 a viac pokusov, avšak máme na Slovensku aj páry, ktoré zákrok podstúpili dvadsaťkrát. Pretože túžba po dieťati dokáže byť veľká a človek je v tejto situácii mimoriadne zraniteľný.
Keďže drvivá väčšina kliník, kde sa umelé oplodnenie vykonáva, je súkromná, už dávnejšie existoval tlak na to, aby boli poskytované služby považované za tovar a zákazník mal právo na férové a transparentné jednanie. Ak sa totiž rozhodujete pre IVF kliniku, ste často odkázaní na údaje, ktoré spoločnosť zverejňuje online, avšak nemáte žiadnu kontrolu nad tým, či sú údaje pravdivé, pretože neexistuje celoštátny alebo európsky register, do ktorého by ste mohli nahliadnuť. V niektorých krajinách sa do prieskumu, a tým aj do úpravy legislatívy pustili jednotlivci, lekári či poslanci. Zo zverejneného výskumu o úspešnosti, ktorá je popri cene najdôležitejším kritériom, podľa ktorého sa ľudia rozhodujú vyplynulo, že niektoré kliniky majú úspešnosť 30%, iné menej ako 6 percent. Inými slovami, ak sto žien podstúpi umelé oplodnenie na tejto klinike, tehotenstva a donosenia dieťaťa sa dočká 6 z nich. Ako sa teda rozhodovať? “Nie je to jednoduché, a to z dvoch dôvodov,” hovorí Mgr. Denisa Priadková, predsedníčka Občianskeho združenie BOCIAN. “Ak upozorníte na prešľapy v tejto oblasti, napríklad na neetickú reklamu, v ktorej centrum tvrdí, že pomôže 99% párov, napadnú vás z oboch strán. Majitelia súkromných kliník, ktoré zavádzajú sú rovnako roztrpčení ako potenciálne klientky, ktoré chcú veriť rozprávkovým číslam a ak im ponúkate údaje, ktoré sú overené špičkovými medzinárodnými inštitúciami a klinickými štúdiami, chápu to tak, že ich od jedinej cesty k dieťaťu chcete odradiť, čo, samozrejme, nie je pravda. Ak upozorníte na to, že pekár šidí na múke a kôrka je prihoretá, neznamená to, že ste proti pečeniu chleba.”
Vo Veľkej Británii sa umelé oplodnenie stalo predmetom úpravy legislatívy zo strany Competition and Markets Authority (CMA), čiže Úradu na ochranu hospodárskej súťaže, keďže kliniky komunikovali so svojimi zákazníkmi ako s pacientami, ktorí neboli dostatočne informovaní o svojich právach zákazníka. “Kúpiť si zákrok umelého oplodnenia je závažné rozhodnutie,” hovorí Dr. Louise Strong, riaditeľka pre styk so zákazníkom v CMA. “Môže to byť komplikované, stresujúce a veľmi drahé, pričom nemáte žiadnu záruku, že zákrok bude úspešný. Kliniky sú povinné poskytnúť zákazníkom všetky informácie, aby títo mohli urobiť relevantné porovanie úspešnosti aj cien na jednotlivých klinikách a napríklad nezavádzať klienta pri predaji tzv. doplnkových zákrokov.” Tento krok a s ním aj predpokladaná možná penalizácia súkromných kliník prichádza po nedávnom náraste sťažností na inzerovanú úspešnosť kliník a zahmlievanie pri cenách, čo CMA vyhodnotila ako chybu a všeobecnú neznalosť toho, na čo má klient IVF centra nárok, pretože liečbu nepovažuje za oblasť, v ktorej platí obchodné právo. Ste teda v procese asistovanej reprodukcie pacient alebo zákazník? Ste oboje.
Mnohé pacientske organizácie a dokonca aj štátne inštitúcie, ktoré monitorujú asistovanú reprodukciu a jednotllivé kliniky sa sťažujú na nedostatok nástrojov, ktoré by umožňovali penalizáciu komerčných prešľapov moderného trhu s plodnosťou, ako ho nazvala Julia Chain, predsedníčka Human Fertilisation and Embryology Authority (HFEA), vládou Veľkej Británie založenej inštitúcie zameranej na kontrolu asistovanej reprodukcie. Mnohé zákony v tejto oblasti sú desiatky rokov staré a absolútne nevyhovujú a nepostačujú na riešenie súčasnej komerčnej situácie, kde rovnako ako obchod so zákrokmi prekvitá aj obchod so spermiami, vajíčkami mladších žien, oplodnenými embryami a surogátnym materstvom, čiže vynosením dieťaťa za nemalý finančný obnos.
Medzi úspechy posledných troch dekád patrí to, že viacpočetná gravidita, ktorá ohrozuje matku i plod, klesla z neuveriteľných 28% začiatkom 90-tych rokov na 6% (údaj z Veľkej Británie z roku 2019), avšak stále je čo zlepšovať, a to najmä z pohľadu informovanosti páru či jednotlivca, ktorý umelé oplodnenie zvažuje. Aj preto je Občianske združenie BOCIAN dôležitým článkom na ceste za rodinou už viac ako 20 rokov a počet párov, ktoré sa naň obracajú každým rokom stúpa.
Napísať komentár