Eva – Príbehy z Bocianovín

Eva sa vydávala v devätnástich. Chodila s Milanom dva roky a mali sa naozaj radi. Zrejme preto nikomu ani neprekážalo, že sa pre svadbu rozhodli tak rýchlo. Eva totiž čakala dieťa. Bola v štvrtom mesiaci. Len čo sa narodil zdravý Michal, Eva už tušila, že to s Milanom nebude mať také ľahké. Popíjal s kamarátmi stále viac a cestu domov hľadal stále ťažšie. Miško bol malý, potreboval Evu stále a možno plakal o to viac, o čo väčší bol krik a nervozita okolo neho. Keď mal Miško rok a pol a Eva už neverila, že tá fľaša včera bola posledná, podala žiadosť o rozvod. Rodičia ju prehovárali celé týždne a Milan napokon prisahal, že prestane piť. Nadobro. Zmierili sa. O tri mesiace bola Eva znova tehotná. Na dieťa sa tešili obaja. Marek priniesol obom niekoľko šťastných rokov. Milan nepil a príkladne sa staral o rodinu. Kúpili si nové auto a presťahovali sa do väčšieho bytu. Miško začal chodiť do školy a Eva netušila, že idylka sa chýli ku koncu. Milan si totiž požičal dosť veľký obnos a mal problémy peniaze vrátiť. Namiesto splácanie teda problém zapíjal. Ktosi z „kamarátov“ mu poradil, že ak bude šikovný a vytrvalý, peniaze celkom ľahko vyhrá na automatoch. Veď aj nejakému Dušanovi zo susednej obce sa to podarilo. Dolu z kopca ide človek veľmi rýchlo. Rýchlejšie, než by očakával. Eva prosila, aby pred záchvatmi zúrivosti uchránil aspoň deti. Nepomohlo to. A nezostalo len pri fackách. Po 18 mesiacoch a zlomenej kľúčnej kosti, keď Eva zistila, že v byte nezostali ani cennosti ani koruna zo spoločných úspor pre deti, vzala svoje a detské veci a odišla k mame na vidiek. Brat sa postaral o to, aby Milan dal pokoj. Na jar odrazu prestal otravovať. Zaplietol sa do nejakej vykrádačky a dostal štyri roky nepodmienečne. Čas bežal. Chlapci už boli v puberte a Eva zostávala sama. Azda len s pocitom, že všetci chlapi sú rovnakí. Keď mala tridsaťpäť rokov, na pracovisko prišiel Karol. Páčil sa jej, ale ani ju nenapadlo niečo si s ním začať. Bol totiž o deväť rokov mladší, hoci na to nevyzeral. Poriadne sklamanie bolo to posledné, čo Eva potrebovala. Po jednom večierku sa však spriatelili a začali sa stretávať častejšie. Karol bol trpezlivý a s chlapcami si rozumel vynikajúco. Vyše roka spolu chodili do kina, nakupovať, Karol s nimi hrával futbal a pomaly, ale isto sa stal súčasťou rodiny. Keď si Eva uvedomila, že ho miluje a že jej nezáleží na vekovom rozdieli, bola by prisahala, že je najšťastnejšia na svete. Karol sa k nim nasťahoval a Evu priam nosil na rukách. Týždeň po jej tridsiatych siedmych narodeninách sa vzali. Spočiatku o tom nehovorili, ale mysleli na to stále častejšie. Chlapci pomaly dospievali a Karol nemal ani tridsať. Rozhodli sa, že budú mať spolu dieťa. Eva otehotnela takmer ihneď, osem týždňov po svadbe. Lenže v treťom mesiaci potratila. Chlapčeka. O pol roka neskôr, v šiestom mesiaci dievčatko. Keďže neúprosné biologické hodiny bežali, lekár Eve odporučil umelé oplodnenie. Rozhodli sa rýchlo. Karol ju do ničoho nenútil, presvedčil ju, že si ju nevzal kvôli deťom, ale stál pri nej. Ale to už je iný príbeh. Príbeh IVF.