Už dávnejšie som Vám chcela napísať, ale nevedela som, ako začať. V roku 2004 so sa zúčastnila niekoľkých stretnutí, ktoré organizujete. Všetky boli pre mňa veľmi podnetné. Len ženy, ktoré čelia takým problémom ako my, vedia, aké je to ťažké. Každá z týchto žien, ktoré som u Vás stretla, mala svojim spôsobom zaujímavý osud.
Rada by som sa Vám poďakovala. Znie to možno ako fráza, ale pre mňa tých pár stretnutí znamenalo veľmi veľa. Našla som samu seba, prehodnotila svoj život.
Nebola som už v práve najlepšej psychickej kondícii. Behom dvoch rokov som absolvovala tri inseminácie a laparoskopický operačný zákrok na vaječníkoch. Ani zďaleka to nie je všetko, čo sme s manželom pre naše deti mohli urobiť. Každý neúspech môj muž znášal veľmi zle, strácala som v ňom oporu, sklamanie sa prenášalo aj do iných oblastí nášho života. Muž rezignoval, vzďaľovali sme sa od seba viac a viac.
Posledné roky s ním som všetku energiu a čas venovala len našim „deťom“. Žila som len tým, že to raz predsa musí vyjsť. Zmeniť to, nahradiť tento zmysel života iným, sa mi zdalo nepredstaviteľné. Vďaka vašim stretnutiam sa mi to podarilo. Bolo treba s tým začať ihneď a myslieť viac na seba.
Dnes som rozvedená. S manželom aj naďalej dobre vychádzame, má dnes priateľku s 13-ročnou dcérou. Začala som študovať na vysokej škole – zrazu som si uvedomila, že po tom som vlastne vnútorne túžila, som teraz v 2. ročníku. Vyradila som zo svojho života všetko, čo mi spôsobovalo stres. Našla som si nový okruh známych a priateľov. Chodím pravidelne cvičiť, doprajem si masáž, saunu, pravidelne chodievam do kúpeľov. Skratka – žijem, ako chcem. Podarilo sa mi to, čo som považovala za nemožné – nemyslieť intenzívne na dieťa.
Iste, drieme to vo mne. A desím sa chvíle, že skončím štúdium, ktoré ma teraz časovo aj duševne napĺňa, a budem postavená pred otázku, čo teraz? Hoci mám v hlave veľa pracovných nápadov, uprednostnila by som dieťa pred „kariérou“. Nemôcť mať vlastné dieťa bolo pre mňa najväčším životným sklamaním. Hoci som mala milujúceho manžela, toto sme spolu prekonať nedokázali. Aj ďalší potenciálni partneri sa rýchlo odo mňa otočili, keď som im povedala o svojich problémoch. Kto vie, čo im život prinesie…?
Ešte raz ďakujem, že ste mi pomohli rozhodnúť sa a nájsť samu seba. Ak by som Vám mohla byť nejako nápomocná, ozvite sa mi. Občas sa pozriem na vašu webstránku, vidím, že Vašich aktivít je viac a viac.
Možnosti liečby dnes neriešim. Nemám partnera a ani nepredpokladám, že sa mi podarí stretnúť muža, ktorý by mal toľko sily a trpezlivosti, koľko pri liečbe treba. Nádej skôr vidím v adopcii. Aj keď mám veľké obavy, že úrady k osamelej, aj keď zabezpečenej žene veľmi ústretové nebudú.
Želám Vám ešte veľa energie a úspechov vo Vašom pracovnom aj súkromnom živote. Držím Vám palce. Držím palce všetkým ženám, aby sa v živote našli a prežili čo najplnohodnotnejší život.

S pozdravom,

Natália z Bratislavy