Nedávno Bocian dostal krátky list s fotografiou. Bol na nej malý Jurko a priložený stručný text: Toto je náš Jurko, narodil sa 8. augusta, ale pre nás 25. septembra. Podpísaní: šťastní rodičia. Dôraz pritom kladiem na obe slová, šťastní i rodičia.

Sú dostupné viaceré alternatívy. Adopcia je vážna vec a mala by byť navždy, pretože ani vlastné deti nemáme na skúšku, bez ohľadu na to, či sa nám ich nočný plač, krivé zúbky, zlé známky, neznesiteľný hudobný vkus alebo partner s viacnásobným piercingom páčia alebo nie. Adopcia nám ale dáva nesmiernu výhodu. Možnosť rozhodnúť sa pre dieťa vtedy, keď to je vhodné pre vás i pre dieťa.

Čo je vlastne adopcia?

Možno sa skôr stretnete s pojmom osvojenie. Adopcia a osvojenie označujú rovnaký právny vzťah. Pri adopcii prijímajú manželia alebo jednotlivec opustené dieťa a nadobúdajú k nemu rovnaké práva a povinnosti, ako keby boli jeho biologickými rodičmi. Vzťah, ktorý adopciou, resp. osvojením vzniká medzi adoptívnymi rodičmi a dieťaťom, má z právneho hľadiska rovnakú silu ako vzťah medzi biologickými rodičmi a ich vlastným dieťaťom – je to príbuzenský vzťah. Dieťa získava i priezvisko nových rodičov. Adoptovať si môžete len dieťa maloleté, pričom o adopcii rozhoduje súd na základe návrhu žiadateľov. Pred rozhodnutím súdu musia uplynúť najmenej tri mesiace, počas ktorých sa žiadatelia o adopciu o dieťa starajú na vlastné náklady.

Ako konkrétne postupovať?

V prvej fáze žiadatelia podávajú žiadosť na príslušný okresný úrad. Ide o formálnu žiadosť, ktorá musí obsahovať osobné údaje, predmet žiadosti, prípadne aj zdôvodnenie, ktoré však nie je povinné. Na okresnom úrade dostanú potom žiadatelia základné informácie a obdržia tlačivá potrebné k adopcii. Tieto je potrebné predložiť spolu s vyjadrením obvodného lekára, výpisom z registra trestov, ale aj vyjadrením obecného úradu (posudok o občanovi) a vyjadrením zamestnávateľa. V druhej fáze sa potom budúci rodičia zúčastnia prípravného kurzu. Po jeho úspešnom absolvovaní dostanú potvrdenie, na základe ktorého môžu podať návrh na súd, ktorý potom adopciu povolí alebo zamietne. V tejto súvislosti je vhodné objasniť si pojem „právne voľné dieťa“, o ktoré sa pár môže uchádzať. Za právne voľné je považované dieťa, o ktoré jeho biologickí rodičia neprejavili aktívny záujem po dobu šiestich mesiacov. Za prejav záujmu o dieťa sa však považuje aj pohľadnica, ktorú rodič pošle raz za toto obdobie.

Aké typy adopcie existujú?

V zásade dva. Ten prvý, zrušiteľná adopcia, resp. adopcia 1. stupňa je stav, pri ktorom práva a povinnosti biologických rodičov prechádzajú na rodičov adoptívnych, ale v rodnom liste dieťaťa zostávajú uvedení pôvodní rodičia. Vzájomné práva medzi adoptovaným dieťaťom a pôvodnou rodinou adoptovaním zanikajú. Dieťa do jedného roku veku môže byť adoptované len zrušiteľne. Ak dieťa dosiahne vek jedného roku, súd rozhodne na návrh adoptívnych rodičov o nezrušiteľnej adopcii. Zrušiteľná adopcia môže byť z vážnych dôvodov zrušená súdom. Adopcia 2. stupňa, čiže nezrušiteľná adopcia sa od zrušiteľnej líši tým, že adoptívni rodičia sú zapísaní do rodného listu dieťaťa namiesto pôvodných rodičov. Tento typ adopcie nie je možné zrušiť a v praxi sa prirodzene využíva viac.

Čo je pestúnska starostlivosť?

Ide o štátom garantovanú, kontrolovanú a riadenú náhradnú formu rodinnej starostlivosti. Môže trvať dlhšie (hoci aj celé detstvo) alebo kratšie. Pri pestúnskej starostlivosti štát zabezpečuje finančné príspevky pre pestúnov i pre deti. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, hoci v bežných záležitostiach dieťa zastupujú. Pestúnska starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu na základe žiadosti manželov alebo jednotlivca a v bežných prípadoch zaniká, keď dieťa dovŕši vek 18 rokov.

Ako možno pomôcť deťom, ktoré nemožno adoptovať?

Pre tieto deti prichádza do úvahy profesionálna náhradná výchova v rodine, čiže forma náhradnej výchovy, ktorá im umožní dostať sa do rodinného prostredia, hoci z právneho hľadiska ich nie je možné adoptovať, ani sa ich nepodarilo umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Poslaním náhradnej výchovy je umožniť dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, čiže napr. z detského domova, či už krátkodobo alebo dlhodobo výchovu v rodine. Do profesionálnej náhradnej výchovy môžu byť jednej osobe zverené najviac dve deti, pričom starostlivosťou o dieťa vzniká náhradnému vychovávateľovi nárok na polovičnú mzdu. Stáva sa vlastne zamestnancom zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené. Profesionálny rodič musí prejsť procesom posudzovania a prípravy podobne ako adoptívny alebo pestúnsky rodič, pričom kľúčové sú jeho osobné a osobnostné predpoklady. Táto forma rodičovstva bola u nás právne zakotvená v roku 1993 a v praxi sa uplatňuje od roku 1996.

Rodina alebo návšteva?

Možno ste sa už stretli s tým, že niektorí ľudia nemali deti adoptované, v pestúnskej starostlivosti či v profesionálnej výchove a predsa si ich brávali domov na víkendy, sviatky alebo na prázdniny. Na túto formu starostlivosti však majú aj odborníci rôzne názory. Jedni tvrdia, že pre dieťa môžu mať negatívne následky návraty do domova po čase strávenom v rodine. Avšak pre deti, ktoré nemajú inú možnosťzažiť atmosféru a teplo rodinného krbu môžu byť aj tieto návštevy prínosom. V prípade, ak si zvolíte túto formu starostlivosti, mali by ste zvážiť nasledujúce podmienky:

  1. dlhodobosť a stabilita – nejedná sa o jednorazovú návštevu dieťaťa. Dieťaťu ponúkate rodinu ako miesto, kde nájde útočisko, ponúkate mu miesto, kam sa môže vždy vrátiť.
  2. pochopenie súvislostí – táto forma starostlivosti je vhodná len pre tie deti, ktoré sú schopné zvládnuť opakované návraty do detského domova. Je potrebné rešpektovať individuálne potreby dieťaťa. Táto forma je vhodnejšia predovšetkým pre staršie deti, ktoré sú schopné pochopiť a akceptovať isté súvislosti. Ujo a teta sú pre nich rodina, kde môžu tráviť čas cez niektoré voľné dni a návraty do inštitúcie pre nich nie sú zaťažujúcou traumou.
  3. perspektíva a budúcnosť – keď mladý človek dospeje a vo veku 18 rokov opustí detský domov, má „svojich“ ľudí, niekoho, o koho sa môže oprieť, existuje preň miesto, kde môže nájsť pochopenie, radu a pomoc.

Ak sa rozhodnete pomôcť dieťaťu formou občasných návštev, žiadajte na odbore sociálnych vecí príslušného úradu o súhlas na takéto návštevné pobyty. Sociálna pracovníčka vám na základe osobnej návštevy môže vystaviť písomný súhlas, na základe ktorého si môžete dieťa brávať domov na krátkodobé pobyty.

Medzinárodná adopcia

V mnohých vyspelých krajinách je bežné, že si páry, či už bezdetné alebo s vlastnými deťmi adoptujú deti zo zahraničia. Často sú to deti z krajín, kde by ich v detskom domove čakalo bezútešné detstvo a ich budúcnosť by bola neistá. Niekedy sa páry rozhodnú pre tento typ adopcie práve preto, že sa jedná o inú rasu, iné etnikum, inú kultúru či oblasť, pretože takáto adopcia celej rodine i okoliu prináša nesmierne ľudské i kultúrne obohatenie. V neposlednom rade je tento typ rodín i predvojom sveta budúcnosti, v ktorom sa vzdialenosti medzi kontinentmi, krajinami a kultúrami zmenšili už dnes natoľko, že sa vlastne do istej miery strácajú. Konkrétne sa touto cestou dostávajú do zahraničia napríklad rómske deti, ktoré by sa kvôli obmedzenosti, ba až hlúposti, xenofóbii a neznášanlivosti značnej časti obyvateľstva u nás nedočkali adoptívnych rodičov. Mnoho z nich putuje do Škandinávie a do krajín, kde ľudia nie sú posudzovaní na základe farby pleti. Bocian im všetkým drží palce a želá šťastie do budúcnosti i tým ostatným, ktorí na adopciu ešte len čakajú. Adopcia detí zo zahraničia na Slovensko je zatiaľ len v počiatkoch. Väčšina detí adoptovaných zo zahraničia sa na Slovensko dostala len ako výsledok individuálnej snahy niektorých párov. Túto oblasť bude Bocian monitorovať a o situácii, konkrétnych prípadoch, možnostiach, administratívnych postupoch i legislatíve Vás budeme pravidelne informovať. V súčasnosti je na Slovensku pre medzinárodnú adopciu v platnosti Dohovor o ochrane detí a spolupráci, v rámci ktorého si slovenskí žiadatelia môžu adoptovať dieťa z 55 krajín sveta, a naopak, rodiny z 55 krajín sveta si môžu adoptovať dieťa zo Slovenska. Dohovorom sa jednak rozšírili možnosti detí, ktoré u nás majú len malú šancu na adopciu, ale aj možnosti rodičov, ktorí sa v prípade neuspokojenia vo vlastnej krajine môžu obrátiť na ostatné krajiny dohovoru. Podľa dohovoru bude osud detí sledovaný aj po odchode do zahraničia. Okrem toho prináša Dohovor i ďalšiu výhodu – tým, že štáty Dohovoru medzi sebou spolupracujú a Dohovor umožňuje kontroly detí v náhradnej rodine (čo doteraz nebolo možné), je veľká pravdepodobnosť, že sa podarí predísť možnému predaju, obchodovaniu a zneužívaniu detí na finančné účely. V rámci Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach bol vládou určený ústredný orgán pre medzinárodnú adopciu, ktorým sa stalo Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave (www.cipc.sk). Ak máte na tému medzinárodná adopcia nejaké otázky, pošlite nám ich, prosím faxom, mailom, poštou alebo telefonicky a my sa na ne v spolupráci s vyššie uvedeným centrom pokúsime odpovedať online i prostredníctvom Bocianovín.

Materiál bol spracovaný v spolupráci s Občianskym združením Návrat.

Dôležité kontakty

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4,6,8
816 06 Bratislava

Odbor sociálno–právnej ochrany detí a sociálnej kurately
JUDr. Marta Sebechlebská, tel.: 02/2045 5823

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
Špitálska 8
814 99 Bratislava
Tel.: 02/2046 3208